716. Oblohou

Oblohou

Oblohou ako jazerom

tisíc labutí pláva.

Tam hore si, Pane, ty

a ja bielou šatkou mávam.

Vzdávam sa Pane ničoty,

radosť chcem cítiť v tele,

chcem počuť biť srdce blížneho,

tvoja láska nech celým svetom zneje.

Oblohou ako jazerom

tisíc labutí pláva,

len tvoja láska bezodná

sa pre nás vzorom stáva.

Vzdávame sa bez boja?

Nie! Len čudný sen nás zmára.

Láska nech v nás prebýva,

len v tme človek hlúposti stvára.

Oblohou ako jazerom

tisíc labutí pláva.

Pane, tak rada som,

že nielen ja bielou šatkou mávam.

Bez tvojej lásky, Pane,

smútok dušu čmára,

chceme už len tvoj nápoj piť,

nech náš život správnu vôňu máva.

Oblohou ako jazerom

tisíc labutí pláva,

ja sdce i dušu, Pane, mám

a z lásky k tebe sa vyznávam.